Cigarový prstienok

Dnes je to len ozdoba, ale v minulosti mal funkciu ochrániť ruky bohatých fajčiarov ...

V polovici 19-násteho storočia vyslovili bohatí fajčiari kubánskych haván nespokojnosť s tým, že ich biele rukavičky ostávali špinavé pri poťahovaní si z cigár. Holandský producent Gustave Bock sa snažil problém vyriešiť tým, že  im vymyslel cigarový prstienok z papiera, ktorý havanu úplne zabalil. Pôvodne bol iba z bieleho papiera.

S nástupom trendu balenia cigár do cédrových krabičiek a ich etiketovaním, sa prstienky zmenšovali a viac zdobili. Tak sa rozlišovali jednotlivé veľkosti a značky. 

Kráľ Eduard VII. a Bismark, ktorí sa radili medzi prominentné osobnosti svojej doby, mali tú výsadu, že ich havany boli ozdobené vlastnými prstienkami, ktoré niesli ich podobizne. Mnohé ozdobné prstienky ostali do dnes, pri niektorých značkách došlo k ich zjednodušeniu. Napríklad kubánska produkcia Romeo y Julieta dodnes používa niekoľko druhov prstienkov pre označovanie svojich cigár v jednotlivých líniách.

Závisí na milovníkovi tohto hobby či si  prstienok dá z cigary dolu alebo si ho ponechá aj po zapálení. V Británii sa svojho času považovalo za nemiestne ponechať prstienok na cigare a vystatovať sa značkou, ktorú mal konzument práve zapálenú. Dnes sa to už za prehrešok nepovažuje. Pokiaľ by ste si chceli prstienok stiahnuť, počkajte pár minúť po zapálení, lepidlo na cigare zmäkne a vy si ho tak stiahnete bez poškodenia krycieho listu.

Zo zbierania cigarových prstienkov sa môže stať zaujímavá záľuba, po rokoch stúpa ich hodnota, hlavne prstienkom z limitovaných kolekcií. Vedeli by sme to prirovnať aj k zbieraniu známok.