História cigár

Ako sme videli, cigary sa tvarom podobajú tým, ktoré sa prvýkrát začali baliť v Španielsku...

Ako sme videli, cigary sa tvarom podobajú tým, ktoré sa prvýkrát začali baliť v Španielsku začiatkom 18. storočia. Na sklonku tohto storočia sa balenie cigár rozšírilo do Francúzska a Nemecka - v tej dobe s ním začali Holanďania z tabaku dovážaného z ich východoázijských kolónií na Sumatre a Jáve. S balením „segars“, ako sa vtedy cigarám hovorilo, sa v Británii začalo v roku 1820 a rýchlo nasledoval zákon upravujúci ich produkciu. Na špičkové zahraničné cigary bola uvalená daň z luxusného tovaru, čo znamenalo, že neboli prístupné širšiemu okruhu zákazníkov, a to im na čas ubralo na popularite. Naproti tomu v Spojených štátoch úroveň domácej produkcie a daňová úľava z roku 1870 umožnili, že sa popularita cigár rýchlo šírila.

Fajčenie cigár v Európe

Keď vyšlo z módy šnupanie tabakov, stúpla popularita cigár a s ňou i dopyt po kvalitných cigarách z Kuby. Španielsky kráľ Ferdinand VII. vydal v roku 1821 dekrét nariaďujúci zvýšenie produkcie kubánskych cigár, na ktorých malo vtedy Španielsko štátny monopol. Fajčenie cigár sa skoro rozšírilo natoľko, že sa v hoteloch a pánskych kluboch začali zriaďovať špeciálne fajčiarne. V nasledujúcich desaťročiach sa potom do veľa európskych luxusných vlakov zaraďovali i fajčiarske vagóny. Tradíciou vyšších vrstiev sa tiež stalo vyfajčiť si cigaru po večeri spolu s pohárom brandy alebo portského. Zmienený rituál zdomácnel i v najvyšších kruhoch európskej spoločnosti, čomu napomohlo, že princ waleský, neskorší kráľ Edurard VII., bol vášnivým fajčiarom cigár – aj keď jeho matke kráľovnej Viktórii sa ten zvyk na výsosť hnusil. Koncom 19. storočia sa Británia stala najväčším odbytiskom kubánskych cigár. Tento trend ešte umocnilo zavedenie strojovo vyrábaných cigár v 20. storočí, dostupnejších normálnym spotrebiteľom.

Fajčenie cigár v Severnej Amerike

Prvé tabakové plantáže v Severnej Amerike založili európski prisťahovalci na začiatku 17. storočia. Pred dovozom kubánskych cigár v polovici 18. storočia sa však tabak fajčil iba vo fajkách. Keď sa Israel Putnam vrátil z Kuby domov do Connecticutu, priviezol si zásobu najlepšieho kubánskeho tabaku. Connecticut patril k jednému zo severoamerických regiónov pestujúcich tabak. Plantáže zakladali skorší osadníci a nové, zušľachtené semená sa stali impulzom pre miestny tabakový priemysel. Začiatkom 19. storočia zahájili výrobu cigár z tabakových listov vypestovaných z dovezených kubánskych semien connecticutskej dielne pri Hartforde. Bol to začiatok veľmi dobre prosperujúcej výroby a dnes produkuje Connecticut najviac vysoko kvalitných krycích listov zo všetkých krajín mimo územia Kuby. Vtedy v začiatkoch začali tiež obchodníci s tabakom dovážať kubánske cigary do Severnej Ameriky a ich obchodovanie sa postupne rozrastalo s tým, ako sa časom zvyšovala popularita cigár v USA.

Šiesty prezident USA John Quincy Adams (1825 až 1829) bol vášnivý fajčiar cigár rovnako ako Ulysses S. Grant, ktorý sa stal prezidentom v roku 1869 a bol zvolený na ďalšie obdobie v roku 1873. V tých rokoch bolo už fajčenie cigár veľmi rozšírené. Zníženie daní na cigary v 70. rokoch ich cenovo sprístupnilo natoľko, že domáca produkcia rýchlo stúpala. Koncom 19. storočia sa cigara stala potrebným symbolom image úspešného muža. V 20. rokoch 20. storočia bola zavedená strojová výroba cigár, čo v USA výrazne znížilo odber ručne balených cigár.

Výroba cigár na Kube

S pestovaním tabaku pre obchod sa v „krajine cigár“, zvaných havana, začalo už pred začiatkom 16. storočia. Ako vývoz tabakových listov do Španielska stúpal a pestovanie tabaku sa vyplácalo viac a viac, malí pestovatelia sa neustále dostávali do konfliktu s veľkými plantážnikmi. V 50. rokoch 19. storočia, v období pomerne veľmi voľného obchodovania s tabakom, existovalo na ostrove okolo 10 000 tabakových plantáží a viac ako tisíc cigarových dielní. Keď ale výroba cigár nadobudla priemyslového charakteru, vytlačili väčší pozemkoví vlastníci malých roľníkov z trhu: na prelome storočia sa počet výrobní zmenšil na 120. Z malých plantážnikov sa buď stali nájomcovia alebo sa odsťahovali inam. Väčšina cigár sa exportovala do USA a do Španielska. V druhej polovici 19. storočia sa postupy pri výrobe cigár začali zdokonaľovať. Začali sa diferencovať typy a veľkosti cigár, výrobcovia svoju značku propagovali firemnými prstienkami a obalmi, ako ich poznáme dodnes. Daňové bariéry zavedené v USA roku 1857 však obchodovanie s kubánskymi cigarami obmedzili. To viedlo prirodzene k tomu, že výrobcovia začali hľadať nové odbyty v Európe.

Keď sa 19. storočie chýlilo ku koncu, začala sa Kuba búriť proti útlaku španielskeho  kolonializmu a rozpútal sa boj za nezávislosť. Mnoho výrobcov cigár Kubu opustilo a usadili sa na Floride a na Jamajke. Po krátkej španielsko-americkej vojen v roku 1898 sa ostrov dostal pod vplyv USA a vývoz cigár začal znovu stúpať. Vodcovskou postavou puča v roku 1933 proti prezidentovi Machadovi sa stal poddôstojník Fulgencio Batista y Zalvidar. Batista sa stal prezidentom v rokoch 1940 – 1944  a bol znova zvolený v roku 1954. Po druhýkrát vládol ako diktátor až do roku 1959, kedy nad ním vojensky zvíťazil Fidel Castro.

Znárodnenie za Castra

Kubánska revolúcia spôsobila v produkcii cigár zmeny v celonárodnom meradle. Cigarový priemysel, ktorého väčšinu vlastnili Američania, bol znárodnený a monopolizovaný štátom pod menom Cubatabaco. Potom, čo v USA začali strojovo vyrábať lacné cigary z jednotného tabakového listu. Kubánci odpovedali tým, že začali s produkciou strojovo vyrábaných cigár tiež.

Po revolúcii ušla väčšina významných majiteľov cigarových výrobní do cudziny a založili nové podniky v dominikánskej republike, na Floride, v Hondurase, na Kanárskych ostrovoch a v Mexiku. Roku 1961 prerušili USA s Kubou styky a v nasledujúcom roku na ňu uvalili obchodné embargo – cigary havana už nesmú byť do USA legálne dovážané s výnimkou malého množstva pre osobnú spotrebu. Cigarový priemysel, ktorý na Kube prežíval, prekonal v nedávnych rokoch pestré osudy. Podpísalo sa na ňom i niekoľko zlých zberov a úpadok produkcie behom 90. rokov. Pád komunizmu v Európe navyše so sebou priniesol prudké zníženie dodávok z bloku východoeurópskych zemí. V rámci pokusov o znovu oživenie kubánskeho  cigaretového priemyslu prevzala novo založená marketingová agentúra Habanos v polovici 90. rokov svetový obchod s cigarami havana.

Výroba cigár mimo Kubu

Kubánski emigranti do dnešných dní vybudovali s pomocou spoločností ako Consolidated Cigár Corporation alebo General Cigár Company celú radu dôležitých podnikov v iných stredoamerických krajinách. Polovica zo všetkých do USA dovážaných ručne balených cigár sa teraz vyrába v Dominikánskej republike, krajine s obdobnou klímou a pestovateľskými podmienkami pre tabak, ako má Kuba. Ďalšie krajiny, ktoré získali prospech z migrácie kubánskych cigarových výrobcov, sú Honduras, Nikaragua, Jamajka a Mexiko, a rovnako Florida v Spojených štátoch. Vedľa tradičnej stredoamerickej oblasti a Karibiku sa špičkové cigary alebo suroviny k ich výrobe vyrábajú v rade ďalších krajín. Patria medzi nich Spojené štáty, Ekvádor, Brazília, Kanárske ostrovy a Kamerun. Indonézske ostrovy Jáva a Sumatra rovnako zásobujú surovinami výrobcov strojovo produkovaných cigár v Belgicku, Nemecku, Švajčiarsku a Holandsku, zatiaľ čo Filipíny dodávajú do Španielska.

O tabaku