Značka cigár Cohiba

Historici sa už po niekoľko storočí dohadujú, čo vlastne slovo cohiba označovalo v jazyku indiánov ...

Cohiba

Historici sa už po niekoľko storočí dohadujú, čo vlastne slovo cohiba označovalo v jazyku indiánov za dôb Kryštofa Kolumba. Niektorí zastávali názor, že termín cohiba bol používaný pre fajku, iní naopak tvrdili, že ho používali pre označenie tabakovej rastliny. Teraz je však zrejmé, že slovo označovalo klbko tabakových listov v tvare pripomínajúcom dnešnú cigaru.

Značka Cohiba uzrela svetlo sveta v roku 1968 a bola pôvodne určená iba pre najvyberanejšiu spoločnosť – Fidela Castra a hlavy štátu, ktoré k vodcovi prišli na návštevu. O zrode značky kolujú v krajine legendy. V jednej z nich sa hovorí, že Castrov osobný strážca mal súkromnú zásobu cigár, ktoré kúpil od miestneho  tabacquera. Vodcovi natoľko zachutili, že nechal ich výrobcu Eduarda Riveru tajne presťahovať do vily v Havane, aby tam balil cigary výhradne pre kubánsku vládu.

V roku 1982 boli i širokej verejnosti predstavené tri typy značky Cohiba, a to Lancero, Corona Especiale a Panatela. V roku 1989 potom nasledovali ďalšie tri typy – Esplendido, Robusto a Exquisito. Tým sa uzavrela ponuka série La Linea Clasica. V roku 1992 bola uvedená na trh séria La Linea 1492, teda cigary Siglo I, II, III, IV a V. Séria La Linea Clasica ponúka stredne silnú až plnú chuť, La Linea 1492 prináša chuť strednej sily. Pre výrobu cigár značky Cohiba sa používa tých najlepších listov z iba desiatich vybraných kubánskych vegas (fariem) v oblasti Vuelta Abajo. Ku zberu je každoročne určených päť plantáží s najlepšími listami. Dostupnosť cigár tejto značky bude vždy obmedzená, čo je dané v prevej rade tým, že sa úzkostlivo dbá na to, aby kvalita najospevovanejšej kubánskej značky bola vždy na najvyššej možnej úrovni. Tabak používaný do náplne prechádza najviac ešte treťou fermentačnou fázou v cédrových sudoch. Táto fáza trvá až dva roky a dochádza pri nej k rozšíreniu chuťovej a aromatickej palety tabaku. Práve tretia fermentačná fáza dodáva cigárám Cohiba niečo, čím zreteľnejšie vyčnievajú nad ostatné skvelé kubánske grandes marques. Cigary balia iba najskúsenejší a najzručnejší baliči. V snahe dosiahnuť najlepšieho možného výsledku sa navyše každý balič špecializuje na určitú veľkosť.

Každý krok  v továrni prebieha pod dohľadom vysoko kvalifikovaného kontrolného tímu, ktorý dbá o trvalé udržanie prvotriednej kvality. Všetky hotové cigary sa prevažujú, u každého sa skontroluje priemer i tvar. Vzorky práce každého baliča sa fajčia jedenkrát týždenne, čím sa stále kontroluje, či cigary od jednotlivých baličov stále vyhovujú náročným štandardom ohľadom chuti, ťahu a horenia.

Zvláštna starostlivosť sa venuje tomu, aby krabice naozaj obsahovali cigary iba jedného jediného farebného odtieňa. Cigary sa podľa odtieňa triedia do najmenej 80 skupín, pri čom najväčší podiel produkcie tvoria svetlé až stredne tmavé claro a nezanedbateľnou časťou pozlátené colorado. Spoločnosť General Cigárs vyrába cigary značky Cohiba v Dominikánskej republike, tie však s preslávenou kubánskou značkou nemajú vôbec nič spoločné.

Kuba

Pôvodní obyvatelia Kuby, indiáni kmeňa Taino, fajčili vlastne iba nejako zmotané tabakové listy, ktoré by z dnešného pohľadu asi iba ťažko bolo možné považovať za cigary, ale rozhodne sa jednalo o ich predchodcov. Dnes je ostrov v Karibiku považovaný za pestovateľov najlepších tabakov a za výrobcov najlepších cigár na svete.

Vôbec najlepší tabak na svete vraj pochádza z údolia Vuelta Abajo v provincii Pinar del Río v západnej časti ostrova, blízko miest San Luís a San Juan y Martínez. Klimatické a pôvodné podmienky na západe ostrova sú pre pestovanie tabaku ideálne – jedine v tejto oblasti sa pestujú všetky druhy listov, ktoré sa používajú pri výrobe cigár. Priemerné ročné zrážky sú tu vyššie než 1520 mm, čo je i najviac na celom ostrove. Hlavná pestovateľská sezóna trvá od decembra do februára, čo je obdobie sucha, kedy sa priemerná teplota pohybuje okolo 27° C, priemerná vlhkosť okolo 64 percent a slnko svieti približne osem hodín denne. Tabak sa pestuje na mnohých malých súkromných plantážach a ich vlastníci, maloroľníci, ich potom predávajú komunistickej vláde za fixné ceny. Ešte pred revolúciou v roku 1959 vlastnili väčšinu pôdy veľké zahraničné, hlavne americké spoločnosti a po prevrate im bola zabavená. Teraz sú bývalé plantáže rozdelené na malé políčka o výmere 2 -60 hektárov a obrábajú ich maloroľníci alebo vegueros.

Ďalšími oblasťami ostrova, kde sa pestuje vysoko kvalitný tabak, sú Semi Vuelta, opäť v provincii Pinar del Río, región Partídos pri Havane, Remedíos v strede ostrova a Oriente na jeho východnom konci.
V polovici 19. storočia sa na Kube nachádzalo cez 10 000 tabakových plantáží a v Havane i ďalších veľkých mestách vyrábalo cigary viac ako 1000 tovární. Ešte na začiatku 20. storočia bolo na ostrove približne 120 tovární produkujúcich cez 200 značiek cigár a robotníci z týchto tovární tvorili jadro kubánskej robotníckej triedy. Po revolúcii značná časť význačných pestovateľov a výrobcov cigár utiekla zo zeme a usadila sa v iných štátoch, napríklad v Dominikánskej republike a na Kanárskych ostrovoch, kde ich nové továrne skoro opäť rozkvitali.
Mnoho fajčiarov tvrdilo, že kvalita kubánskej produkcie sa po revolúcii výrazne zhoršila. Kubánci však kontrolovali a predstavili značky Montecristo a Cohiba, ktoré sa zakrátko stali najvyhľadávanejšími cigarami premium na svete. Dnes zostalo na ostrove iba šesť tovární vyrábajúcich ručne balené cigary, ich produkcia však stále prudko rastie. V priebehu posledných niekoľko rokov Kuba vyvážala 50 – 80 miliónov ručne balených cigár 22 značiek ročne oproti iba 30 miliónom krátko po revolúcii.
Revolúcia priniesla tiež zmenu názvu kubánskych tovární: z La Corony sa stal Fernando Roig, z Partagasu Francisco Peréz German, z továrne El Rey del Mundo zase Heroes del Moncada. Vôbec najznámejšia zo všetkých, Romeo y Julieta, bola premenovaná na Briones Montoto. Aspoň na prvý pohľad však zostalo všetko pri starom, pretože pôvodné mená tovární postavených v španielskom štýle 19. a 20. storočia sa stále nachádzajú na priečeliach. Každá továreň sa zameriava na výrobu niekoľko značiek určitej chuti. Napríklad Partagas, kde sa vyrába takmer 5 miliónov cigár každý rok, sa špecializuje na výrobu značiek Partagas, Gloria Cubana, Bolivar a Ramon Allones.

Medzi najvyberanejšie kubánske značky patrí veľmi plný Bolivar, skvelá Cohiba, nemenej skvelý Diplomaticos, veľmi ťažko dostupný, jemnejší Gispert, vynikajúci H. Upmann a Hoyo de Monterrrey. Výpočet by samozrejme mohol byť oveľa dlhší, pretože všetky kubánske značky sú skvelé. Všeobecne ponúkajú kubánske cigary stredne silnú až plnú chuť s kávovými, medovými a zemitými podtónmi.