Tabak si žiada starostlivosť

Starostlivosť o tabak

Tabak si žiada starostlivosť

Tabakové listy sa zberajú za zelena, a dokiaľ sa nepripravia, teda nesfermentujú a nevyzrejú, nenadobudnú charakteristickú farbu ani vôňu, ani chuť. Existujú tri spôsoby sušenia tabaku. Niekedy sa listy sušia na slnku, z ktorého vzniká veľmi sladký žuvací tabak. Druhý spôsob je sušenie vzduchom v špeciálne konštruovaných  stodolách, kde sa dá citlivo regulovať ventilácia. Tabak pre výrobu cigár sa obvykle suší vzduchom. Treťou metódou je sušenie s pomocou dodávania tepla – nad otvoreným ohňom alebo v špeciálnych sušiarňach. Otvorený oheň dodáva tabaku charakteristický pach dymu. Pri sušení horkým vzduchom sa oheň zakladá mimo stodoly a ohriaty vzduch sa privádza k listom komínom alebo kovovými trubkami. Listy tak získajú výrazne žltú farbu a používajú sa predovšetkým pri výrobe ľahkého cigarového a cigaretového tabaku.

Po usušení tabakové listy skrehnú natoľko, že sa s nimi nedá pracovať, aby sa nerozpadli na prach. Preto sa vyvesujú, dokiaľ neprídu dažde a s nimi potrebná atmosférická vlhkosť, ktorú suché listy absorbujú – zmäknú potom ako detská rukavička. Potom sa utrhnú zo stonky, utriedia, zviažu do zväzkov a fermentujú tak, že sa naskladajú do balíkov  vysokých 1,5 – 1,8 metrov. Keď fermentácia skončí, tabak sa vytriedi a zabalí na prepravu. Niekedy sa necháva v skladoch ešte asi štyri päť rokov vyzrieť, aby dostal lahodnejšiu chuť.

Tabak sa často navyše „dochucuje“ priamo v továrňach a výrobniach. K zdokonaľovaniu arómy sa pridáva cukor, sladké drievko, korenie alebo alkohol. Nie je potrebné hovoriť, že dane z tabaku podstatne zvyšujú jeho cenu a v mnohých zemiach sveta sú veľmi dôležitým zdrojom štátnych príjmov.