Lavazza

Lavazza: keď ranné ticho vonia ako sen

Svet sa ešte len prebúdza.
Závesy ticho dýchajú ranné svetlo, ulice sú stále zasnené,
a ty, s očami ešte neodlepenými od snov,
siahaš po šálke.
Nie po hocijakej. Po tej, ktorá v sebe nesie
hlas Talianska, šepot Piemontu,
po tej, ktorá vie, čo znamená prebudiť dušu.
Lavazza.

Nie je to len káva.
Je to rituál.
Je to dotyk rúk, ktoré ju pestovali,
slnečný prach nad plantážami,
a prísľub, že všetko dnes pôjde ľahšie,
lebo deň začal správne – s ňou.

Zrná ako malé poklady,
pražené s vášňou, ktorú necítiš, ale vieš, že tam je.
Každá kvapka espressa ti rozpráva príbeh:
o rodine, ktorá túžila po dokonalosti,
o prvej vôni kávy na turínskej ulici,
o čase, keď sa všetko ešte robilo srdcom.

Lavazza nie je len značka.
Je to meno, ktoré ti zašepká „buongiorno“ tak,
že aj daždivý pondelok sa usmeje.
Je to most medzi tým, čo bolo,
a tým, čo práve vzniká v tvojej šálke.

Niekedy netreba veľa slov.
Stačí vôňa.
Ticho, ktoré chutí ako kakao a oriešky,
a prvý dúšok – jemný, silný, pravdivý.

A ty vieš, že už si doma.
Tam, kde Lavazza nie je len ranná záchrana,
ale malý, každodenný zázrak.
Taliansky sen v keramickej symfónii.

foto: Lavazza