Dominikánska republika

Dominikánska republika sa rozkladá na dvoch tretinách ostrova Haiti, predtým Hispaniola, v Karibiku, ktorého západnú tretinu zaberá štát Haiti. Od roku 1492, kedy tu pristál Kryštof Kolumbus, sa pri moci vystriedali postupne Španieli, Francúzi i Haiťania.

Historicky najstaršie záznamy o dominikánskom tabaku zmieňujú Thomasa Warnera, ktorý roku 1622 založil na severe ostrova tabakové plantáže menom niekoľko britských spoločností.

Pestovanie tabaku kvitlo predovšetkým v priebehu 18. storočia, centrom tabakového priemyslu sa stalo Santiago de los Caballeros. Španielsko vykupovalo vo svojich amerických kolóniách všetku produkciu a politika štátneho tabakového monopolu sa pochopiteľne týkala i Hispanioly. Avšak na rozdiel od ostatných kolónií, ktoré boli plne pod španielskou nadvládou, časť Hispanioly patrila Francúzsku, a severozápadné pobrežie sa navyše stalo rajom pirátov a pašerákov, čo sťažovalo vynucovanie povinného predaja. Pestovatelia z oblasti Cibao napríklad radšej predávali tabak Francúzom alebo pašerákom za tržné ceny. Pestovatelia z Cibao iba veľmi zriedka odpredali Španielom aspoň požadované minimálne množstvo. Na druhej strane však tiež nikde samozrejme nevykazovali, koľko predali svojho tabaku ako kontraband, pretože obchodovaním s inou krajinou by porušovali zákon. Preto sa tiež u dominikánskeho tabaku získaného pašovaním nikdy nedeklarovalo pravé miesto pôvodu.

Dominikánska republika nebola nikdy politicky príliš stabilnou zemou. Španieli postúpili územie Francúzsku a potom sa Dominikánska republika stala súčasťou Haiti. Obyvatelia potom niekoľkokrát bojovali za svoju nezávislosť na Haiti. Už počas tohto obdobia bola Dominikánska republika fakticky nezávislá po dobu takmer 50 rokov, teda pred formálnym vyhlásením nezávislosti, po ňom nasledovala invázia haitských vojsk. Americká armáda okupovala územie od roku 1914 do roku 1924 a potom opäť v roku 1965. Dominikánskej republike vládlo i niekoľko diktátorov. Najznámejším z nich bol pravdepodobne Trujillo (1930 – 1961, zavraždený), ktorý na celú produkciu tabaku uvalil štátny (teda vlastne svoj) monopol.

Produkcia tabaku v krajine za Trujillovho režimu veľmi utrpela a veci sa obrátili k lepšiemu až po diktátorovej smrti. V roku 1962 vznikol Instituto del Tabaco, kde sa pripravovali projekty profesionálnejšieho prístupu k pestovaniu. Boli vybrané najlepšie miestne tabakové odrody a doviezli sa i nové, z ktorých pravdepodobne najznámejšia bola Pitoto Cubano. Distribúciou vhodných semien vytvoril inštitút predpoklady k postupnému zlepšovaniu ako pestovanie, tak aj spracovanie tabaku v krajine. Po prvej fáze nastúpila druhá – stabilizačná.

V priebehu 18. a 19. storočia veľa obyvateľov odišlo na Kubu. So sebou si brali to, čo najviac potrebovali ku svojej obžive, niektorí teda i semená tabaku. Po revolúcii na Kube sa smer migrácie obrátil a kubánski pestovatelia a výrobcovia naopak prevážali semená kvalitných rastlín do ostatných producentských krajín.

Dominikánska republika je jediným miestom, kde sa z kubánskych semien podarilo vypestovať tabak odpovedajúcej kvality. Všeobecne sa dokonca usudzuje, že súčasný tabak je výsledkom čiastočného prirodzeného kríženia s dominikánskym tabakom, ktoré už prebiehalo postupne v priebehu posledných dvoch storočiach. Keď sa teda semená tohto tabaku po revolúcii vrátili do Dominikánskej republiky, našla tu obzvlášť vhodné podmienky pre pestovanie. Kvalita dominikánskeho tabaku je tak vysoká, že sa vyváža do ostatných krajín, v ktorých sa balia cigary premium, napríklad do Hondurasu, Mexika, Nikaraguy, USA, na Jamajku, a dokonca i na samotnú Kubu.

Dominikánska republika je v súčasnosti najväčším producentom cigár premium na svete. Cigary sa v krajine balia výhradne ručne. V roku 1996 vyviezli miestni výrobcovia 139 miliónov cigár premium iba do Spojených štátov, čo bolo viac než štyri nasledujúce krajiny dohromady a tvorilo 48 percent amerického dovozu týchto cigár. Odhady celkového počtu vyvezených cigár premium dominikánskej republiky presahuje 250 miliónov kusov.

Zlaté časy výrobcom z Dominikánskej republiky nastali po uvalení embarga na všetky kubánske v Spojených štátoch. Najprv iba vzrástol dopyt po tabaku, ale s rastom ceny produkcie strojovo balených cigár v Štátoch nastala situácia, kedy ručne balené dominikánske cigary boli lacnejšie než strojová produkcia, a tak si cestu na trh postupne nachádzali i tamojšie výrobky. Niektoré dominikánske značky majú zhodné mená s kubánskymi. Medzi prvotriedne značky s nekubánskymi názvami patrí predovšetkým Arturo Fuente, Avo, Casa Blanca, Davidoff, Dunhill, Valdrych, Santa Damiana, Paul Garmirian, ale i ďalšie. Cigary z Dominikánskej republiky sa radia ku zďaleka najpopulárnejšiemu fajčivu v USA. Sú ľahšieho charakteru a ich chuť je nasladnutá.

Až donedávna sa na ostrove pestoval iba tabak do náplne, zatiaľ čo krycie a viazacie listy sa dovážali z Kamerunu, Hondurasu, Brazílie, Mexika, Ekvádoru i zo Spojených štátov. V súčasnej dobe sa v Dominikánskej republike úspešne pestujú i krycie listy a to predovšetkým na slávnych plantážach rodiny Fuente.