Fajčenie cigary v Európe

Cigary v Európe sú dodnes považované za luxusný tovar, ktorý nevychádza z módy.

Keď vyšlo z módy šnupanie tabakov, stúpla popularita cigár a s ňou i dopyt po kvalitných cigarách z Kuby. Španielsky kráľ Ferdinand VII. vydal v roku 1821 dekrét nariaďujúci zvýšenie produkcie kubánskych cigár, na ktorých malo vtedy Španielsko štátny monopol.

Fajčenie cigár sa skoro rozšírilo natoľko, že sa v hoteloch a pánskych kluboch začali zriaďovať špeciálne fajčiarne. V nasledujúcich desaťročiach sa potom do mnohých európskych luxusných vlakov zaraďovali fajčiarske vagóny. Tradíciou vyšších vrstiev sa tiež stalo vyfajčiť si cigaru po večeri spolu s pohárom brandy alebo portského.

Zmienený rituál zdomácnel aj v najvyšších kruhoch európskej spoločnosti, čomu napomohlo aj to, že princ waleský, neskorší kráľ Edurard VII., bol vášnivým fajčiarom cigár – napriek tomu, že jeho matke - kráľovnej Viktórii sa ten zvyk výsosne hnusil. Koncom 19. storočia sa Británia stala najväčším odbytiskom kubánskych cigár. Tento trend sa umocnil zavedením strojovo vyrábaných cigár v 20. storočí, ktoré boli dostupnejšie aj pre bežných spotrebiteľov.