Ženy v mužskom svete?

Pohľad do minulosti nám nastav zrkadlo, že nie všetko čo považujeme za jednoznačné, takým aj je.

Fajčenie fajky má dlhú a fascinujúcu históriu. História, ktorú by priemerný fajčiar pravdepodobne považoval za pomerne mužskú. Je to však iba odraz nedávnej histórie a nie historický fakt. Ženy v minulosti fajčili rovnako ako muži.
Fajky sa v minulosti vyrábali obvykle z hliny v období 17. a 18. storočia a patrili medzi nesmierne populárne. „Západ“ sa v tom období zoznámil s divmi „nového sveta“ a tým pádom spoznal aj tabak. Ženy všetkých tried fajčili na verejnosti aj v súkromí. Tabakové listy, ktoré sa nazývali aj „indiánska burina“ sa fajčili v chvíľach pohody, ale tiež sa tradovali jeho liečivé účinky pre obe pohlavia.

K zmene došlo, keď sa začalo fajčenie fajky spájať s robotníckou triedou v celej Európe. Po roku 1850 už nebolo pre ženu vo francúzskej alebo anglickej vyššej spoločenskej vrstve a v Amerike spoločensky prijateľné. Mnoho žien tak fajčilo iba v súkromí. Naopak, ženy z robotníckej triedy v Írsku, Škótsku alebo USA sa až do tridsiatych rokov 20. storočia sa za svoju záľubu nehanbili a venovali sa jej verejne.

Počas prvej svetovej vojny bolo fajčenie fajky dominantným spôsobom konzumácie tabaku. Aj keď bolo fajčenie v akejkoľvek podobe považované nevhodné pre „jemné“ ženy, už od roku 1920 začali tabakové spoločnosti cieliť reklamu aj na ženské publikum. Aj keď cigarety boli primárnou voľbou pre fajčiarov oboch pohlaví, veľa významných žien v Británii a niekoľko známych amerických herečiek fajčilo fajky.

Od dvadsiatych do šesťdesiatych rokov, s krátkou prestávkou počas druhej svetovej vojny, západná kultúra (a najmä tá americká) zadala striktnú líniu medzi prijateľnými a neprijateľnými ženskými aktivitami. Pokiaľ ide o tabak, cigarety boli módnymi a akceptovateľnými,  tabakové fajky sa zaradili medzi  vulgárne činnosti. Linka bola jasná a väčšina žien sa jej držala.

Šesťdesiate roky a „kultúrne vojny“ predstavovali posun späť k fajčeniu tabaku z fajky, keď cielený marketing od značiek ako Butz-Choquin, Vauen a Lorenzo priviedol európske ženy späť k jej to záľube. Tento trend sa však v Amerike nikdy neujal a možnosť posedieť si so zapálenou fajkou, vychutnať s v tichosti jej dym, ostávalo aj naďalej doménou mužov. Môžeme iba odhadovať prečo americké ženy z tejto renesancie neťažili. Mohlo to byť spôsobené ich bojom s tradičnou rolou matky a manželky a možno aj oslavou ich slobody, kedy sa nechceli zúčastňovať na tomto pre nich mužskom rituáli.

Rozhovory o fajčiarkach fajky sa dnes väčšinou zameriavajú na hipsterky.  Je to je skôr doména v USA. Európske ženy sa za svoje „neresti“ nehanbili a neskrývali sa pred verejnosťou. Či by sa malo jednať o mužský alebo ženský svet je otázne. Nikomu nemusíme vnucovať názor. Je na zvážení každého jedinca aký postoj k fajčeniu zaujme. No ženy rovnako ako muži dokážu precítiť jednotlivé odtienky schované v tabakových listoch.