Úvod / Články / Encyklopédia cigár / História cigár
Tlačiť

História cigár

Ako sme videli, cigary sa tvarom podobajú tým, ktoré sa prvýkrát začali baliť v Španielsku...

História cigár

Ako sme videli, cigary sa tvarom podobajú tým, ktoré sa prvýkrát začali baliť v Španielsku začiatkom 18. storočia. Na sklonku tohto storočia sa balenie cigár rozšírilo do Francúzska a Nemecka - v tej dobe s ním začali Holanďania z tabaku dovážaného z ich východoázijských kolónií na Sumatre a Jáve. S balením „segars“, ako sa vtedy cigarám hovorilo, sa v Británii začalo v roku 1820 a rýchlo nasledoval zákon upravujúci ich produkciu. Na špičkové zahraničné cigary bola uvalená daň z luxusného tovaru, čo znamenalo, že neboli prístupné širšiemu okruhu zákazníkov, a to im na čas ubralo na popularite. Naproti tomu v Spojených štátoch úroveň domácej produkcie a daňová úľava z roku 1870 umožnili, že sa popularita cigár rýchlo šírila.

Fajčenie cigár v Európe

Keď vyšlo z módy šnupanie tabakov, stúpla popularita cigár a s ňou i dopyt po kvalitných cigarách z Kuby. Španielsky kráľ Ferdinand VII. vydal v roku 1821 dekrét nariaďujúci zvýšenie produkcie kubánskych cigár, na ktorých malo vtedy Španielsko štátny monopol. Fajčenie cigár sa skoro rozšírilo natoľko, že sa v hoteloch a pánskych kluboch začali zriaďovať špeciálne fajčiarne. V nasledujúcich desaťročiach sa potom do veľa európskych luxusných vlakov zaraďovali i fajčiarske vagóny. Tradíciou vyšších vrstiev sa tiež stalo vyfajčiť si cigaru po večeri spolu s pohárom brandy alebo portského. Zmienený rituál zdomácnel i v najvyšších kruhoch európskej spoločnosti, čomu napomohlo, že princ waleský, neskorší kráľ Edurard VII., bol vášnivým fajčiarom cigár – aj keď jeho matke kráľovnej Viktórii sa ten zvyk na výsosť hnusil. Koncom 19. storočia sa Británia stala najväčším odbytiskom kubánskych cigár. Tento trend ešte umocnilo zavedenie strojovo vyrábaných cigár v 20. storočí, dostupnejších normálnym spotrebiteľom.

Fajčenie cigár v Severnej Amerike

Prvé tabakové plantáže v Severnej Amerike založili európski prisťahovalci na začiatku 17. storočia. Pred dovozom kubánskych cigár v polovici 18. storočia sa však tabak fajčil iba vo fajkách. Keď sa Israel Putnam vrátil z Kuby domov do Connecticutu, priviezol si zásobu najlepšieho kubánskeho tabaku. Connecticut patril k jednému zo severoamerických regiónov pestujúcich tabak. Plantáže zakladali skorší osadníci a nové, zušľachtené semená sa stali impulzom pre miestny tabakový priemysel. Začiatkom 19. storočia zahájili výrobu cigár z tabakových listov vypestovaných z dovezených kubánskych semien connecticutskej dielne pri Hartforde. Bol to začiatok veľmi dobre prosperujúcej výroby a dnes produkuje Connecticut najviac vysoko kvalitných krycích listov zo všetkých krajín mimo územia Kuby. Vtedy v začiatkoch začali tiež obchodníci s tabakom dovážať kubánske cigary do Severnej Ameriky a ich obchodovanie sa postupne rozrastalo s tým, ako sa časom zvyšovala popularita cigár v USA.

Šiesty prezident USA John Quincy Adams (1825 až 1829) bol vášnivý fajčiar cigár rovnako ako Ulysses S. Grant, ktorý sa stal prezidentom v roku 1869 a bol zvolený na ďalšie obdobie v roku 1873. V tých rokoch bolo už fajčenie cigár veľmi rozšírené. Zníženie daní na cigary v 70. rokoch ich cenovo sprístupnilo natoľko, že domáca produkcia rýchlo stúpala. Koncom 19. storočia sa cigara stala potrebným symbolom image úspešného muža. V 20. rokoch 20. storočia bola zavedená strojová výroba cigár, čo v USA výrazne znížilo odber ručne balených cigár.

Výroba cigár na Kube

S pestovaním tabaku pre obchod sa v „krajine cigár“, zvaných havana, začalo už pred začiatkom 16. storočia. Ako vývoz tabakových listov do Španielska stúpal a pestovanie tabaku sa vyplácalo viac a viac, malí pestovatelia sa neustále dostávali do konfliktu s veľkými plantážnikmi. V 50. rokoch 19. storočia, v období pomerne veľmi voľného obchodovania s tabakom, existovalo na ostrove okolo 10 000 tabakových plantáží a viac ako tisíc cigarových dielní. Keď ale výroba cigár nadobudla priemyslového charakteru, vytlačili väčší pozemkoví vlastníci malých roľníkov z trhu: na prelome storočia sa počet výrobní zmenšil na 120. Z malých plantážnikov sa buď stali nájomcovia alebo sa odsťahovali inam. Väčšina cigár sa exportovala do USA a do Španielska. V druhej polovici 19. storočia sa postupy pri výrobe cigár začali zdokonaľovať. Začali sa diferencovať typy a veľkosti cigár, výrobcovia svoju značku propagovali firemnými prstienkami a obalmi, ako ich poznáme dodnes. Daňové bariéry zavedené v USA roku 1857 však obchodovanie s kubánskymi cigarami obmedzili. To viedlo prirodzene k tomu, že výrobcovia začali hľadať nové odbyty v Európe.

Keď sa 19. storočie chýlilo ku koncu, začala sa Kuba búriť proti útlaku španielskeho  kolonializmu a rozpútal sa boj za nezávislosť. Mnoho výrobcov cigár Kubu opustilo a usadili sa na Floride a na Jamajke. Po krátkej španielsko-americkej vojen v roku 1898 sa ostrov dostal pod vplyv USA a vývoz cigár začal znovu stúpať. Vodcovskou postavou puča v roku 1933 proti prezidentovi Machadovi sa stal poddôstojník Fulgencio Batista y Zalvidar. Batista sa stal prezidentom v rokoch 1940 – 1944  a bol znova zvolený v roku 1954. Po druhýkrát vládol ako diktátor až do roku 1959, kedy nad ním vojensky zvíťazil Fidel Castro.

Znárodnenie za Castra

Kubánska revolúcia spôsobila v produkcii cigár zmeny v celonárodnom meradle. Cigarový priemysel, ktorého väčšinu vlastnili Američania, bol znárodnený a monopolizovaný štátom pod menom Cubatabaco. Potom, čo v USA začali strojovo vyrábať lacné cigary z jednotného tabakového listu. Kubánci odpovedali tým, že začali s produkciou strojovo vyrábaných cigár tiež.

Po revolúcii ušla väčšina významných majiteľov cigarových výrobní do cudziny a založili nové podniky v dominikánskej republike, na Floride, v Hondurase, na Kanárskych ostrovoch a v Mexiku. Roku 1961 prerušili USA s Kubou styky a v nasledujúcom roku na ňu uvalili obchodné embargo – cigary havana už nesmú byť do USA legálne dovážané s výnimkou malého množstva pre osobnú spotrebu. Cigarový priemysel, ktorý na Kube prežíval, prekonal v nedávnych rokoch pestré osudy. Podpísalo sa na ňom i niekoľko zlých zberov a úpadok produkcie behom 90. rokov. Pád komunizmu v Európe navyše so sebou priniesol prudké zníženie dodávok z bloku východoeurópskych zemí. V rámci pokusov o znovu oživenie kubánskeho  cigaretového priemyslu prevzala novo založená marketingová agentúra Habanos v polovici 90. rokov svetový obchod s cigarami havana.

Výroba cigár mimo Kubu

Kubánski emigranti do dnešných dní vybudovali s pomocou spoločností ako Consolidated Cigár Corporation alebo General Cigár Company celú radu dôležitých podnikov v iných stredoamerických krajinách. Polovica zo všetkých do USA dovážaných ručne balených cigár sa teraz vyrába v Dominikánskej republike, krajine s obdobnou klímou a pestovateľskými podmienkami pre tabak, ako má Kuba. Ďalšie krajiny, ktoré získali prospech z migrácie kubánskych cigarových výrobcov, sú Honduras, Nikaragua, Jamajka a Mexiko, a rovnako Florida v Spojených štátoch. Vedľa tradičnej stredoamerickej oblasti a Karibiku sa špičkové cigary alebo suroviny k ich výrobe vyrábajú v rade ďalších krajín. Patria medzi nich Spojené štáty, Ekvádor, Brazília, Kanárske ostrovy a Kamerun. Indonézske ostrovy Jáva a Sumatra rovnako zásobujú surovinami výrobcov strojovo produkovaných cigár v Belgicku, Nemecku, Švajčiarsku a Holandsku, zatiaľ čo Filipíny dodávajú do Španielska.

O tabaku

Galéria k článku

K článku neboli pridané žiadne iné obrázky.

Komentáre k článku

Doposiaľ nebol pridaný žiadny komentár.

Komentáre môžu pridávať len registrovaní užívatelia.

Vybrané články

Kuba

Kuba

Pôvodní obyvatelia Kuby, indiáni kmeňa Taino, fajčili vlastne iba nejako zmotané tabakové listy, ktoré by z dnešného…

Značka cigár Davidoff

Značka cigár Davidoff

Davidoff - jedna z najúspešnejších značiek cigár na svete.

Značka cigár Cohiba

Značka cigár Cohiba

Historici sa už po niekoľko storočí dohadujú, čo vlastne slovo cohiba označovalo v jazyku indiánov ...

Cigara zvaná Havana

Cigara zvaná Havana

Tabak sa chemicky delí do dvoch skupín. Väčšina tabakov obsahuje...